my fairyland

Len si predstavte. Ladne a spanilo bežíte po lúčke (lúčka = meter x meter zožltnutej spráchnivenej trávy medzi dvoma obytnými domami), nozdrami vdychujete čerstvý vzduch (čerstvý vzduch = bratislavský smog) a vtom...začujete strašidelné mľasknutie. Pôvodne šťastím kypiaci a po splynutí s prírodou bažiaci pohľad sa v mihu sekundy zmení na zdesený, iskra v oku vyhasne a radosť v srdci vystriedajú znechutené myšlienky spojené s túžbou po dezinfekčnom prostriedku a spreji s vôňou lesných plodov. Áno, aj to je súčasť temnej a krutej reality. Nazvite si to ako chcete. Psí trus, exkrement, výlučok, fekália, spracovaný a následne vypudený chýmus... Samozrejme, častejšie používané sú rôzne pejoratívne výrazy, ktoré tu však menovať nebudem. V tomto článku sa ale skôr ako konzistenciou danej látky mienim zaoberať problematikou výskytu, údržby a regulovania psích exkrementov na námestiach, uliciach, v parkoch či iných už aj tak skromných kúskoch zelene v našom obetónovanom hlavnom meste. Skúste poňať situáciu z pohľadu výhod a nevýhod. Nad pozitívami som sa zamýšľala dlhšiu dobu, no dospela som len k tomu, že výlučky psieho metabolizmu potešia hádam len rastlinky, ktoré toto „hnojivo“ ako jediné vrelo uvítajú. A čo nevýhody? Nuž, dá sa povedať, že každý majiteľ psa je zároveň de facto vlastníkom malého priemyselného podniku, ktorý produkuje škodlivé emisie. Psie fekálie sú organický materiál, ktorý najmä v letnom období prispieva k šíreniu chorôb (hmyz atď.)a spôsobuje napr. respiračné choroby. Trus obsahuje enterobaktérie a ďalšie typy baktérií, ktoré svojou škodlivosťou môžu zapríčiniť rôzne ochorenia. Podľa prieskumov je možné že dieťa, ktoré si pretrie na pieskovisku oči rukou, ktorou sa predtým dotklo trusu, môže dokonca oslepnúť. Pri rozklade psích exkrementov (=biologického materiálu) tiež unikajú skleníkové plyny. Medzi tie menej závažné, no akiste nepríjemné dôsledky, zaraďujeme zápach a výrazné fľaky, ktoré pri styku s fekáliami ostanú na oblečení či topánke. Dotyčné škvrny, ktoré zanechávajú sa navyše veľmi, ale naozaj veľmi zle perú, a ešte horšie zmývajú z topánky, ktorá má výraznejší dezén. To sú dosť vysoké náklady na energiu, chemické prípravky, vodu a iné. Na obmedzenie počtu fekálií na uliciach, mesto financovalo výrobu špeciálnych odpadkových košov na dotyčné objekty. Áno, tieto koše sú vybavené taktiež vreckami na ehm...výkaly. No z vlastnej skúsenosti viem, že minimálne 3 dni v týždni spomínané sáčky absentujú. Kto za to môže? Ktovie. Možno v nich teraz v rámci šetrenia nosia desiatu bratislavskí žiaci základných škôl. V každom prípade sa už občania s požiadavkou o zvýšenie počtu sáčikov na fekálie obrátili na príslušný orgán. No, uvidíme čo to urobí. Na záver už len zopár znepokojujúcich skutočností. V priemere každá tretia domácnosť vlastní takúto malú továreň na trus, pričom tento štatistický údaj má z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Pričom psi v Budapešti a okolí napríklad denne vyprodukujú až 40 ton tohto „odpadu“. To je porovnateľné s hmotnosťou štyridsiatich osobných automobilov. Zarážajúce, čo?:) Možno po tomto zistení zanietení psíčkari prekonajú svoj odpor k obchytkávaniu exkrementov a prispejú k „upratovaniu“ nášho milého hlavného mesta. Uvidíme.